Zimný Ďumbier, lezenie II., 17.2.2017

V piatok sme s Peťom Mandzákom a Mirom Slovákom vyrazili na Štepanského. Nejakí týpkovia nás predbehli, takže zmena plánu. Zostúpili sme Huťkovým žľabom a naliezli do piliera vpravo od Modrého ľadu, cesta Platňa na Malú kopu. Miro hviezdil na prvom konci a ja s Peťom sme liezli súčastne. Vyberanie Mirových zapražených čokov a frendov z lezeckej polohy je náhodou tiež záslužná činnosť. Prevažne platňová skalná lezenica a občas zmrznuté trávičky. Celkom 4 dĺžky na hrebienok. Aj krajinkársky pekné. V predposlednej dĺžke v komíniku som schytal do stehna kamenný pozdrav. Asi pol minúty šialená bolesť. Kvičím. Chlapci sa zľakli. Ale chvalabohu iba pomliaždeninka. Pádova trajektoria bola ku mne priaznivo naklonená. Ďakujem všemohúcemu. Mohlo to dopadnúť aj zle. Pokračujeme. Na hrebienku kufrujeme a kedže je málo hodín, bežíme dolu Huťkovým žľabom na Modrý ľad. Pred nami lezie Peťo Černo a Adam Heško. Vylobujeme, že Miro sa zapína do ich fréz. Toto bol ľadový dezertík. Horolezecká slasť. Ľadík na dĺžku je krásny a naozaj modrý. Cesta smeruje cez najstrmšie časti jeho kaskádok. Nad ľadom ešte jedna pekná trávičková dĺžka na hrebienok Malej kopy. Kufrujeme a pálime na hrebeň. Na chate sa stretáme. My, Adam s Peťom Černom, Miro Černo s Milanom Packom. Horčeky a čajíky nemajú koniec. Husté sneženie a blížiaci sa súmrak nás vyhnal z chaty a chytro domov. Večer to ešte oslavujeme aj s manželkami a ratolesťami pri pizzi a pive. Zrodilo sa tam veľa ďalších plánov. Matterhorn a podobne.

Dano