Základy lezenia v ľade

Lezenie v ľade, ale aj mixové lezenie, prežíva obdobie zvýšeného záujmu a Jamesák prináša články nielen o ľadových extrémoch, ale aj rady, ako na to. Pred rokom to boli materiály určené hlavne tým, ktorí už majú skúsenosti, teraz sme pripravili najdôležitejšie informácie pre tých, ktorí chcú s ľadovým lezením začať. V druhej časti prinesieme techniky aj pre pokročilejších, ktorí chcú dosiahnuť vyššiu úroveň alebo skúsiť aj pretekárske lezenie v ľade.

Základný postoj

je založený na šetrení rúk a prenášaní čo najväčších síl cez nohy, ruky pritom držíme vystreté alebo mierne pokrčené, nohy máme v miernom rozkroku tak, aby sme čo najlepšie udržiavali rovnováhu. Panvu držíme čo najviac pri ľade, chrbát mierne ohnutý, ramená v záklone. Zbrane sú zaseknuté v rovnakej výške zhruba na šírku ramien. Pri tejto pozícii telo najviac oddychuje, lezec si prezrie terén a pripraví si nasledujúce údery čakanom, obrázok č. 1.

Zaseknutie čakana

ideálny úder je vedený pohybom predlaktia a päste, rameno zostáva nehybné. Hrot čakana smeruje kolmo na ľad. Sila úderu závisí aj od kvality ľadu a váhy čakana.
- udrieť použitím predlaktia, čakan je v pravom uhle s predlaktím, obrázok č. 2
- zaseknúť čakan pohybom dlane, ktorá zaručí rýchlosť a presnosť, predlaktie pohyb len doprevádza, obrázok č. 3
Pre dosiahnutie väčšej presnosti je lepšie sa najprv vybraného bodu dotknúť hrotom čakana až potom sledujúc túto dráhu, bodnúť. Prípadný omyl bodnutia sa nesnažte korigovať pohybom zápästia do strán.
Zaseknutie hrotov stúpacích želiez (mačiek) – ideálne prebieha len jedným zakopnutím. Rovina stúpacích želiez je zhruba kolmá k ľadu, obrázok č. 4. Ak dôjde k tomu, že päta bude vyššie od tejto roviny, predné hroty sa môžu vypáčiť. Ak hroty odľahčíme, je lepšie pred ďalším zaťažením na tom istom mieste mačky znovu zakopnúť
Uvoľnenie čakana – čakan uvoľňujeme pohybom dopredu a dozadu pre normálny hrot, alebo doprava a doľava pre poltrubkový hrot, obrázok č. 5. Ak sa čakan neuvoľní ani po niekoľkých opakovaných pokusoch, možno použiť dlaň tlakom hore alebo podobrať zbraň palcom a ukazovákom a potlačiť tiež hore, pozor ide to niekedy ľahko, obrázok č. 6.

Základný postup na jednoduchom povrchu

- v začiatočnej pozícii sú ruky zohnuté, lezec je pritiahnutý k zbraniam, obidve zbrane sú zabodnuté približne pri hlave obrázok č. 7
- vychýlime telo pod jednu zbraň, druhú vyberieme a zasekneme vyššie podľa možnosti vystretou rukou, obrázok č. 8
- vychýlime telo pod hornú zaseknutú zbraň, vyberieme spodnú a zasekneme ju vyššie tak, aby ruka bola napnutá, obrázok č. 9
- urobíme dva malé kroky, obrázok č. 10, paže zostanú napnuté, obrázok č. 11, pritiahneme sa k zbraniam a sme vo východiskovej pozícii
Výlezy do položeného ľadu – často sa stretávame s výlezom z kolmého ľadu do položeného až vodorovného hlavne na konci ľadopádov. Tu musíme dávať pozor, aby nestratili spod kontroly zaseknuté hroty mačiek. Zbrane nezasekávame príliš ďaleko do položenej časti ľadu.
Paže ostanú napnuté a nohami nastúpame opatrne vyššie, obrázok č. 12. Potom opatrne vyložíme jednu nohu do položenej časti ľadu, obrázok č. 13, následne zdvihneme aj druhú nohu.

Taktika postupu s lanom

- nebezpečenstvo pádu ľadu (prípadne aj lezca) – prvolezec musí brať ohľad na svojho ističa hlavne z dôvodu padajúceho ľadu, ktorý môže spôsobiť nepríjemné zranenia. Preto sa snažíme umiestňovať istiace stanovištia a liezť tak, aby sme neliezli priamo nad lezcom na stanovišti. Môžeme to docieliť aj tak, že začneme i skončíme miernym pretraverzovaním zo stanovišťa.
- pádový faktor – je najvyšší medzi začiatkom a prvým istením, z čoho jednoznačne vyplýva potreba založiť prvé istenie v prvých metroch od stanovišťa, aby sme pádový faktor znížili
- zníženie zaťaženia bodov postupového zaistenia pri páde – tieto body prenášajú pri páde najväčšie sily a keďže istenia v ľade vydržia spravidla menej ako istenia v skale, snažíme sa tieto sily zmenšovať tzv. absorbérmi šoku, ktoré sú dnes vyrábané aj podľa percentuálneho zníženia sily, napr. o 20%, 30% a 40%. Absorbér umiestňujeme do kritických istiacich bodov, teda do prvých istení nad stanovišťom alebo do istení pod ťažkým miestom, kde hrozí pád lezca, pozri obrázok č. 26.

Istenia

môžeme rozdeliť na prírodné a umelo vytvorené. K prírodným isteniam patria dostatočne veľké ľadové hroty a hlavne prirodzené ľadové hodiny, ktoré používame podobne ako skalné hodiny prevlečením slučky. Ak k vytvoreniu prirodzených hodín prekáža len menšia ľadová vrstva, túto môžeme opatrne preraziť hrotom čakana alebo ľadovcovou skrutkou tak, aby sme neporušili štruktúru ľadu
Abalakove hodiny – to sú umelo vytvorené hodiny pomocou ľadovcových trúbkových skôb, väčšinou sa používajú na istiacom stanovišti, prípadne na zlanovanie. Ich príprava vyžaduje určitú zručnosť, preto je dobré skúsiť niekoľko vyvŕtať na zemi.
- zaskrutkujte trúbkovú skobu, obrázok č. 15, potom vytiahnuť
- urobte skobou novú dieru tak, aby sa vyvŕtané diery na konci stretli, mali by zvierať zhruba uhol 60 stupňov a ich dĺžka musí byť aspoň 5 – 6 cm, pri veľkosti 10 cm v kvalitnom ľade takto získame jedno z najpevnejších istení, aké sa dá v ľade vytvoriť, diery robíme vždy v rovine kolmej na ľad, obrázok č. 16
- vopchajte slučku do jednej z dier a vytiahnite ju druhou dierou pomocou háčika obrázok č. 17. Háčik dnes majú v ponuke mnohé firmy, ale môžete si ho ľahko vyrobiť z oceľového drôtika.
Hák (háčik) do ľadu - sa dá použiť na oddych v dĺžke aj ako istenie s malou nosnosťou (200-300 da N) v kritických miestach. V mixe sa používa aj ako skoba zatlčená do štrbiny s ľadom. Naznačte dieru hrotom čakana, položte hrot háka do diery a kladivom ho dorazte, obrázok č. 19, na vytiahnutie háka potiahnite kolmo slučku a pobúchajte na spodnú časť háka tupou stranou čakana, obrázok č. 20, dôležité je pridržať si slučku, aby ste hák nestratili pri jeho uvoľnení), ak hák nie je zatlčený celý, napr. z dôvodu príliš tenkého ľadu, môžete prevliecť slučku cez vyčnievajúcu časť háka, obrázok č. 21.
Trubková skoba - používa sa vo vodnom ľade ako postupové istenie a na stanovištia. Kvalitné trubkové skoby sa dajú umiestniť jednou rukou bez väčšej námahy. Vyberte umiestnenie skoby približne v úrovni nad panvou, zavŕtanie skoby je v tejto polohe najmenej unavujúce, obrázok č. 22. Ak je to potrebné, odstráňte vrchnú vrstvu ľadu, aby ste sa dostali k homogénnej časti, odokrytá plocha musí byť dostatočne veľká, aby na konci skrutkovania mohla skoba s okom urobiť ešte úplný kruh a aby oko dosadlo na ľad. Ak ľad nie je dostatočne hrubý a nie je možné skobu doskrutkovať celú, použite slučku na zmenšenie páky, obrázok č. 23.

Istiace stanovištia

Je veľmi výhodné z hľadiska nosnosti stanovišťa vytvoriť ho dvomi Abalakovými hodinami podľa obrázku č. 24. Ak sú na štande skoby do ľadu, používame ich vždy najmenej vo dvojici podľa obrázok č. 25. Uzol zaisťuje najvyššiu ochranu pri pretrhnutí sa jednej slučky alebo vytrhnutí jednej zo skôb.

Nosnosti

Je obtiažne určiť nosnosť istenia v ľade, lebo závisí od spôsobu založenia a kvality ľadu, napriek tomu je možné určiť hranice nosnosti v homogénnom ľade dobrej kvality:
- trubková skoba (18 –22 cm): 1200 – 2200 daN
- Abalakove hodiny: 1000 – 2500 daN
- hrot čakanu a hák: 300 daN

Peter Salon
Jamesák 2000/6