ÚTEK DO TATIER II
Príde – nepríde? Sedíme v reštike a máme na výber. Viac piva a užívanie si unaveného tela pri silných rečičkách, alebo čakať či príde Mirec a ísť trochu skôr spať. Prišiel – neskorom ale predsa.
Včera sme si dali s Peťom Paduchom poriadne do tela a dnes môj dieselový motor naladený v móde „Chodiť“ hľadá palivo a rozmýšľa, či by nebolo lepšie zapnúť twinturbo.
Nezapne – lebo nemá!
Už som si spomenul ako sa volajú tie tri vežičky, čo som včera spomínal..., Pekelník, Diablovina a Zlatistá veža.
Super. Takže to nie je so mnou také zlé. Len to prichádza trošku neskôr.
Možno si zajtra spomeniem aj na niečo iné. Napr. ako liezť rajbasy, aby ma neboleli tie moje lýtka.
Peťo včera trefne poznamenal.
„Keď lezie so mnou Lídka – nebolia ma lýtka“ :-). Čím to asi je?
Mal by som niečo na tom mojom spolulezcovi zmeniť!
Neradi máme dlhé nástupy a krátke steny. Ošarpance také sú. Odmenou je zasa pekná skala a radosť v očiach Mirka Černa. Teší sa rovnako, ako keby sme išli na Capucína. Dnes málo previsov a veľa rajbasov.
• Magické oko 7, prelomová cesta od Jara Petrenčáka. Diky Jarko.
• Bravo Mozart 7+, toto sa na preglejke nenaučíš.
Rudo Hajdučík
