Lezenie s Continentalom
V sobotu 17.6 mali zamestnanci Zvolenskej firmy Continental so svojimi rodinnými príslušníkmi možnosť vyskúšať si lezenie. Na Kalamárke sa zišlo 30 zvedavcov všetkých vekových kategórii. Aj napriek prvotným obavám počasie vyšlo na jednotku. Akcia mala obrovský úspech, ľudia si pochvaľovali a získali sme nových nadšencov lezenia.
Ako to teda bolo :-)
Horolezci, Horolezkyne, Horolezčata ....
Z okna budovy R&D hľadíme so Slavom ako vonku čľapoce voda. Je piatok a my doťahujeme posledné detaily zajtrajšej lezeckej akcie na Kalamárke. Dážď je presne to, čo lezci potrebujú pre svoju motiváciu! Začínajú nám zvoniť telefóny a blikať „sejtajmy“... Panika prvého stupňa je zahájená!
„Nie akcia sa neruší, všetko platí!“, vysvetľuje Slavo komusi do telefónu aj napriek tomu, že sám o tom nie je stopercentne presvedčený. S kľudom Angličana otváram všetky meteorologické stránky, ktoré ma napdanú. Polooblačno, miestami zamračené, 1 mm zrážok za 3h, maximálna teplota 17°C. Paráda, aspoň sa nebudeme potiť. S počasím na Kalamárke mám už svoje skúsenosti. Nie raz som tam sedela v búrke pod previsom, a preto viem, že 1mm zrážok si v zákutí stromov na vrchných skalách ani nevšimneme. Posielam Slavovi najpozitívnejší print screen s predpoveďou počasia a píšeme motivačne ukľudnujúci email s poslednými pokynmi na všetkých účastníkov.
Je sobota ráno 6:30. Hľadím z okna... Víta ma krásne slnečné ráno. Po búrke ani stopa. Sŕkam rannú kávu, bez ktorej nie som ochotná ani len istiť, nie to ešte liezť! V mojej obývačke to už dva dni vyzerá ako v obchode s horolezeckým vybavením. Laná, sedáky rôznych veľkostí a značiek, lezečkiek za škatuľu, prilby, karabíny, slučky, istítka... Proste všetko to, čo sa dá nájsť a zobrať zo skladu Horoklubu v Banskej Bystrici a čo potrebuje každý správny lezec. Do bytu sa mi dobíja Slavo.. „Nepočuješ? Už tu klopeme 5 minút!“ Spolu s Mirkom a Lenkou, inštruktorkou z Horoklubu, prišli pomôcť previezť všetko na Kalamárku. Postupne všetko vybavenie vynášame a balíme do dvoch áut. „Táto je posledná,“ tlačíme škatuľu so sedákmi do Mircovho auta. „Poďme na to!“
„V Bystrici bol hotový Mordor, keď som odchádzala,“ konštatuje Lenka pri pohľade na dramatické oblaky, ktoré míňame na diaľnici smerom do Detvy. „Podľa mňa dnes nezaprší!“ Vyhlasujem optimisticky a v duchu odriekam modlitbu lezca za dobré počasie. Vystupujeme na parkovisku vedľa Horárne. Je síce chladno, ale nič nenasvedčuje tomu, že by nás malo vytopiť zo skál. Prenášame materiál pod skaly a začínajú sa prípravy.
„Myslím si, že aj tak to počasie veľa ľudí odradí!“ Vyhlasuje Slavo. Ešte to ani nestihne dopovedať a už sa lesíkom ku horným skalám rútia prví návštevníci. Je 8 hodín GMT+1 a my ešte nemáme ani natiahnuté cesty. Len čo sme stihli rozhodiť plachty, poukladať laná a materiál ku každej ceste. Prepadá ma prvý záchvat paniky za dnešný deň. „ Ideme liezť “ Znejú prvé slová mladých chlapcov od Zlochovcov a opakujú sa nasledujúcich 15 minút v pravidelných intervaloch každých 20s s miernymi obmenami „Kedy už? , Môžeme už? Pôjdeme už? Ja chcem ísť liezť! „ Chlapci sú nadšení z pohľadu na krásne kalamárkovské, andezitové vežičky a nevedia sa dočkať kedy si ich budú môcť ochytať. “Poďte si pre sedáky!“ vyhlasujem rázne, aby som ich odlepila od skaly, pretože od samej nedočkavosti začínajú sólovať. „Sem musí ísť noha a tu sa to uťahuje.“ Obliekam ich do postrojov a vysvetľujem, čo na čo slúži. „Ešte lezečky a karabína. Prilby dostanete, keď pôjdete liezť!“ hovorím. Všetci už horia nedočkavosťou: „ A kedy to už bude?“ Zaznie stará známa otázka. Slavo s Lenkou naťahujú cesty a tak posielam tých nedočkavcov na prieskum okolia, aby som získala ešte trochu času. Prichádzajú ďalší ľudia. Janči s kamošom už majú skúsenosti s lezením na umelej stene, tak ich hneď využijem na istenie a naťahujem ďalšie dve cesty. Prichádza Michal a nesie vodu a jedlo pre všetkých. „Hurááá!“ Nezaháľa, skáče do sedáku a naťahuje poslednú cestu! Konečne... môžeme ísť na to!
Pod skalami to žije! Pomaly sa nám nazbierala celá zostava lezuchtivých Continentalákov. 33 ľudí sa postupne strieda na šiestich lanách. Nakoniec naťahujeme aj siedmu cestu v previse, kde sa odhodlajú liezť už len tí najodvážnejší. Počasie nám praje! Za celý deň ani kvapka dažďa, iba zubaté slniečko na nás občas vykúka pomedzi listy stromov. Každý sa teší z lezenia a občas prekonáva strach. Najväčšiu radosť nám robia malí lezúni, ktorí nachádzajú chyty a stupy aj tam, kde by sme ich my nehľadali. No, možno by sme ich aj hľadali, ale za chyt či stup by sme to rozhodne nepovažovali. Lezenie na trenie im nerobí žiaden problém a veselo bicyklujú hore po skale. So Slavom na seba pozeráme s uznaním a so slabou dávkou závisti kýveme hlavami a chválime mladé lezecké talenty. Ani dospeláci sa však nenechajú zahanbiť a lezú čo im ruky, nohy a kondícia dovolia. Celkovo s inštruktormi hodnotíme, že mame veľmi silnú a lezecky zdatnú skupinu, ktorá sa až tak často nevidí. Žiadny problém nenastane ani v Drevenej za 5- či v Omišovi za 5+, ktorý dokáže často potrápiť aj lezecky zdatnejšie osadenstvo. Niektorí účastníci si dávajú cesty aj 2 krát a my len krútime hlavami nad ich výdržou a húževnatosťou. Postupne sa ozývajú prvé hlasy o boľavých prstoch a predlaktiach, ktoré viac neposlúchajú. Každý nájde svoj limit a prežije svoje vlastné malé dobrodružstvo na lane. Po piatich hodinách lezenia akciu finišujeme na lúke pri chatkách a opekáme dobroty, čo sme si priniesli z domu.
Celkovo náš prvý CONTI CLIMBUILDING hodnotíme ako veľmi úspešný. Počasie bolo na našej strane, všetci sme sa zabavili a skúsili si niečo nové. Šport, ktorý chytil za srdcia ľudí po celom svete a najnovšie má svoje miesto už aj pod Olympijskými kruhmi. Naše poďakovanie patrí všetkým tým, ktorí mali chuť, odvahu a našli si čas na túto akciu. Dúfame, že sa všetkým páčilo a zlezieme sa v podobnom duchu aj nabudúce.
Lezeniu zdar...
Akciu podporila spoločnosť Continental a na jej organizácii sa podieľali členovia Horoklubu - Lýdia Molnárová, Slavomír Jardek a Lenka Makovičová
