Cestou necestou Olymp (Grécko)
Lacná letenka do Solúna? Čo keby sme spojili hory a more? Naplánovali sme si výstup na Mytikas, najvyšší vrch pohoria Olymp a Grécka, na ktorom sídlili top bohovia. A k tomu 300 km vzdialené pohorie Zagori, ktoré nás na fotkách očarilo štítmi pospájanými hrebienkom, a kaňony, jazerá, dokonca ferata. Keďže nás však hora hneď v prvý plánovaný deň začiatkom mája k sebe nepustila, usúdili sme vo výške 2500 m vo vetre, zlej viditeľnosti, šľahaní krúpami, že to nie je správna chvíľa. Ďalšie dni boli hory stále zahalené v oblakoch, predpovede sa vysmievali lejakmi, no pobrežie bolo slnečné, teplé a bez turistov. Prenajatým autom sme teda precestovali Olympskú riviéru, obdivovali pláže, vodopády ukryté v zelených horách, miestne dedinky, niektoré pamiatky. Nakoniec sa vyčasilo v posledný deň a skoro ráno sme stúpali z parkoviska Prionia vo výške 1100 m. Na chate Refuge A vo výške 2100 m otvárali sezónu práve 8. mája. Povyše nej sme naraz vystúpili z nízkej oblačnosti na slnkom zaliatu krajinu. Na hrebeni bol ešte sneh a na traverze štítu Skala som ocenila, že mám mačky a cepín. Pohľad zo Skaly upútavali najviac dvaja krásavci - a to Skolio, 2911 m, a Mytikas, 2917 m, ktorý sa predvádzal presne ako na fotkách, ktoré som obdivovala pri plánovaní. Zo sedla pod ním však bola cesta nahor žľabom ako ďalšia hrátka bohov - sem tam sneh, tečúca voda, suť, a tak na vrchol vyšla len polovica našej výpravy. Nabudúce sa teším na prechod hrebeňom Olympu, na ktorom sú ukryté viaceré kamenné chatky a útulne, a samozrejme, neprestáva ma lákať pohorie Zagori, jeho nádherná scenéria v odraze jazera Drakolimni, vrcholy Atraka či Tymfi.
MK
