Korzika – destinácia takmer pre každého.
Korzika – destinácia takmer pre každého.
Približovať francúzky ostrov Korzika vzdialený len 80km od talianskeho pobrežia sa zdá zbytočné. Dobre ho poznajú milovníci mora, turistiky, lezenia, cyklistiky, paraglaidu, ale aj vodákov. A to už ani nespomínam milovníkov histórie. Táto destinácia poskytuje možnosť spojenia svojej športovej záľuby s leňošením na prekrásnych plážach tohto ostrova. Práve spájanie aktívneho spôsobu oddychovania s pobytom pri mory spravilo z tohto ostrova meku dovolenkárov.
Ja sa posledné roky prioritne venujem jazdeniu na kajaku. Slovensko nie je najvďačnejšou krajnou pre tento šport. Prírodných možnosti nie je až tak veľa a mnohé sú spojené s jarným topením snehu, alebo nadpriemernými zrážkami. Potom už len ostáva jazdenie na dvoch umelých kanáloch v Čuňove a Lipťáku. Toto metu postupne človeka nasýti a začne prahnúť po nových riekach a dobrodružstvách.
Klasicky to začína výjazdmi do Rakúska, Slovinska, Česka. Ak sa nájdete v objavovaní nových dobrodružstiev váš akčný rádius sa začne rozširovať a odrazu sa s vodáka stáva cestovateľ.
Ja som o Korzike veľa počul, ale stále som ju mal spojenú s menami ozaj dobrých kajakárov jazdiacich ťažkú až extrémnu vodu a tak som sa až tak na tento ostrov nehrabal.
Situácia sa dramaticky zmenila keď mi môj kamarát Rio, majiteľ vodáckej cestovky Adventúrio ponúkol možnosť ísť s jeho klientmi na Korziku v roli šoféra a náhradného inštruktora. Spojenie práce s takouto lokalitou sa proste neodmieta, hlavne keď padne príslub reálnej možnosti jazdenia na vode.
Je začiatok apríla a zo Slovenska vyrážajú dva deväťmiestne mikrobusy obsadené štyrmi inštruktormi a štrnástimi klientmi smerom k ostrovu Korzika. Zloženie klientov je rozmanité. Najlepší ujazdia WW V. a najslabší sa dobre cítia na WW II. Trip s tak rozmanitou skupinou nie je jednoduchý, ale Rio s tým má viacročnú skúsenosť.
Trasa je obligátna. Najprv prístav Livorno v Taliansku. Potom nalodenie na trajekt. Štvorhodinová plavba a veľký sen sa napĺňa.
Prvý deň na ostrove - Bastia je miesto kde so moja noha prvýkrát dotkla pre mňa mítického ostrova CORSE. Je niečo po obede a tak hurá na vodu. Po precestovanej noci si volíme spodný úsek pravého prítoku Travignana Vechio. Vody je málo a tak je to viac o kľučkovaní pomedzi šutre. Po sútokom s Travignnanom tiež nie je bohvieaká voda a tak vystupujeme pri najbližšom cestnom moste a presúvame sa do kempu. Konečne spánok v ležiacej polohe.
Ráno druhého dňa sa presúvame na Golo. Zdatnejšia skupina sa vyberá na horný úsek. Smola nemá vodu. Rýchlo sa presúvajú na stredný úsek pod elektrárňou. Krásny úsek WW III.-IV. Je vďaka vode z elektrárni splavný. Druhá skupina sa presúva na Asco. Nemá vodu a tak sa mení plán. Nasadá sa na Golo pod Ponte Lecia. Úsek písaný za WW II.-III. Sa zo začiatku zdá nudný, ale nájdete tam pár ozaj vodácky aj krajinársky prekrásnych miest. Čo bolo pre nás najdôležitejšie, že tento pohodový úsek umožnil rozjazdiť sa aj slabšej skupine zájazdu.
Tretí deň sa nasadá na Travignano. Skupina 2 nastupuje na úsek nad kempom po kaňon obtiažnosti WW II.-III. Pochvaľujú si. Jednotka ide do kaňonu pod kempom. Pre veľký úspech sa poobede kaňon opakuje a pridávajú sa niektorí členovia skupiny 2.
Štvrtý deň sa presúvane na Travo. Famózny kaňon s ešte famóznejšou riekou. Jednotka nasadá na stredný úsek obtiažnosti ww IV.-V. a skupina 2 sa s odstupom 3 hodín púšťa do spodného úseku obtiažnosti ww IV. Na tejto rieke si prví krát uvedomujem ako prudko rieka klesá. Skupina 1 po 5 hodinách dobieha skupinu 2 a spoločne dorážame do cieľa.
Proti noci sa presúvame k moru. Nasleduje oddychový piaty deň v prekrásnom meste Bonifacio s nádhernými útesmi, romantickými uličkami a neodolateľnými reštauráciami.
Šiesty deň sme zasvetili presunu k rieke Taravo na západnom pobreží. Je veľa hodín a tak nasadáme na spodný úsek ww IV. ako jedna veľká skupina. Máme strednú vodu. Na členoch druhej skupiny je zrejmý posun v jazdení no aj napriek tomu sa nevyhneme príležitostným plaváčkam a jednej prednáške. Nevadí, bezpečnosť je dôležitejšia. Nasleduje nočný prechod na horný úsek Tarava k traktoru. Na všetkých sa prejavuje únava a tak romantickú hviezdnu noc pri fľaši dobrého vínka absolvujú len najsilnejšie povahy.
Siedme ráno je krásne, ale časť skupiny 2 si vyberá restday. Zvyšok sa presúva na druhý úsek Tarava obtiažnosti ww III.-IV. Splav prebieha bez väčších ťažkosti. Odmenou za úspešný splav je večerné kúpanie v prírodnom termálnom bazéne a teplá noc pri sviečkach, pršute, syroch...a vínku.
Ôsme ráno naskakuje skupina jedna na úsek pod traktorom. Dvojka sa presúva do mesta Corte kde zabsolvuje prehliadku historického mesta a posledné nákupy pred odchodom. Na večer sa presúvame k pobrežiu. Grilovačka pri mori, gitara, spev, vínko – asi si ani neviem predstaviť lepšie ukončenie tripu. Skoro ráno nastupujeme na trajek a potom už len cesta domov.
Otto Vincze
