Volia veža

Lezenica na Volovke

Volovku som vždy mal rád.V Janigovi začiatkom leta s Luboškom som si spomenul .Voľakedy dávno som liezol kúsok vedľa Puškášovu cestu  Krásne platne a škáry a dosť ťažký kút s previsikmi. Tak som si to pamätal.To stojí na zopakovanie. Nahovoril som Mira Slováka a pridal sa aj Milan Styk.Bola krásna októbrová sobota. Plech. Vyrážame o piatej ráno z BB. Ponáhľame sa. Možno by sme stihli aj Hviezdu. Tankujeme v Ružomberku. Ale čo sme to natankovali? 30 l benzinu do Milanovho diesela. A je to v prdeli "Končíme!" zúfalo hovori vinnik Miro  majiteľovi auta Milanovi. Milan: "Prečo by sme mali končiť ?"Toho už nič nerozhodí.To je povaha na závidenie. Začinam riešiť náhradný program.Pán boh nás ale má rád.Pomohli nám Ružomberskí hasiči a o pol ôsmej nanovo pretankovaní opúšťame Ružomberok.Treba dohnať časový sklz.Milan a Miro sú vysokofrekvenčné typy, tak som sa snažil v rámci mojich fyzických možností prispôsobiť s vyplazeným jazykom. Dreme. Cestou na úzkom chodníku predbiehame min dva maďarské autobusy. 0 11- tej sme pod stenou. Trošku meditujeme kde presne astúpiť.Pochopiteľne schému nikto nezobral. Na tretej dĺžke začinajú platne.Miro sa trošku hnevá, že prd vieme ako ďalej, aj keď sme to už obaja liezli. No Mirko30 rokov vymaže detaily.Milan to liezol pred 5-timi rokmi ,ale asi mal okno. Na štandoch nálada, pohodička veget,vtipy,keksík,čajík krásne počko.Hladina Žabich plies sa trbliece hlboko pod nami.Teplúčko. Tlaková výš by sa dala krájať.Aj dvojičky sa beznádejne motajú do seba .Len tie moje vibrami sú svinsky ťažke. Pripinam ich Milanovi na sedák . Nesiem batoh a ruky už mám vyťahané ako orangutan. Nádherne lezenie. ostré škárky sokoliky, paráda, koncentrované šťastie, Potom kľučová dĺžka -kút s previsikmi. Posledná dĺžka  položeny sokolik.Ľahký hrebeň na vrchol. Hore tlačenica - Vaclavák.Celá Višegradská štvorka tu má zastúpenie.Vrcholové foto.Nasávame atmosféru panorám všetkými zmyslami. Škoda ,že sa tento pocit nedá zakonzervovať.Treba zostúpiť. Dni sú už krátke. Nasleduje zlaňák, zostup resp. zbeh a niekoľko pív  do vysušených krkov na Popradskom. S tým súvisiace endorfiny šťastia zaplavia celý organizmus. Romantická cesta nočným lesom absolútnou tmou po ceste z Popradského plesa k autu, spojená s filozofovaním o zdravej vyžive a našich ďalších horolezeckých plánoch.Alpy,zima a tak podobne Zase sme medveďa nestretli. Úžasná sobota za nami. Asi posledná Tatranská túra ( už ôsma) v tejto celkom pre mňa úspešnej sezóne. Tešim sa na zimu a všetkých pozdravujem.  

Dano

PS: Nikdy netankujte benzin do diesela