Aktuálne
  • Podporujeme Centrum dobrovoľníctva B.Bystrica

    Zorientuj sa vo svete dobrovoľníctva! 😎

     

     

     

    Stiahni si našu novú mobilnú aplikáciu úplne zadarmo a vstúp do sveta nových možností! Stať sa dobrovoľníkom/-čkou nebolo nikdy jednoduchšie!

    Klikni sem http://bit.ly/dobroapka  a je to!

  • Otváracie hodiny na lezeckej stene Pavúk v mesiaci jún 2018

    Dňa 27.5.2018 bude stena zatvorená

    V mesiaci jún bude stena pre verejnosť otvorená len v UTOROK a ŠTVRTOK v čase od 17,00 do 20,30 hod. V iné dno je možné otvoriť stenu len po dohode pre skupinu nad 10 ľudí.

    Prevádzka steny končí 26.6.2018. Stenu otvoríme od 17.9.2018

  • Otvárame nový lezecký krúžok pre deti 2 stupňa ZŠ

    Pre deti 2 stupňa ZŠ  otvárame pravidelný krúžok každý štvrtok od 21.9.2017 v čase 16,00-17,00hod.  Prihlasovanie a viac informácií u Mgr. Lucii Sirotiarovej (0914114145) - Centrum voľného času, Havranské 9, 975 90 Banská Bystrica 

Klubová akcia Zbojnícka chata 29.08.- 01.09.2015

Bola to fakt dobra akcia..... Nechýbalo fantastické počasie, dobrá nálada, korenistý humor a čisté duše....   (zdroj zmetok.blog)

Upozornenie: Podobnosť mien a osôb v tomto krátkom príspevku (ak ste ju náhodou niekde našli) je čisto náhodná a za normálnych okolností sa osoby, spomínané nižšie, správajú v celku normálne. T.j. pacujú, majú rodiny, nevisia kade tade, sprchujú sa, vedia jesť z tanierov aj za použitia príboru, ba dokonca takmer všetci z dole spomínaných osôb sú aj celkom normálni ľudia :)

 
 
Predĺžený víkend v Tatrách? Niečo úžasné. Ťažko sa dá len pár slovami opísať, čo všetko tam môže skvelá partia ľudí zažiť. Toho roku začal Mirko zháňať ubytovanie o čosi skôr, no aj tak je všetko takmer beznádejne plné. No podarilo sa a vyše 3 mesiacov sa už všetci tešíme na Zbojníčku. Ja osobne si preto celé leto nechávam steny v okolí chaty na týchto pár dní a modlím sa aby počasie vydržalo. No Mirec má tam hore asi nejaké dobré známosti a ako vždy, vybavil to úžasne :)
V sobotu ráno pred siedmou sa stretávame všetci na dohodnutom mieste a v jednej ruke stískajúc vytlačených sprievodcov a v druhej „za igelitku dobrej nálady“, vyrážame , niektorý lanovkou a iní zas pešo, smer Veľká Studená dolina. Tá dlhá cesta hore sa zrazu stáva dlhým rozprávaním, smiechom, prekáraním, povzbudzovaním, radením, vysvetľovaním, nabádaním... kiež by každá cesta dolinou ubiehala takto rýchlo :) Len ťažko viem písať o všetkých, kto a čo zažil a preto aspoň niečo málo z mojich dojmov a z toho, čo sa mne podarilo zažiť a opáčiť.
 
Deň prvý: 29.08.
Prostredný hrot, Poustevnická, IV+ A1
 
Cestou dolinou chceme s Daníkom využiť nie až tak vzdialenú a nie veľmi vyhľadávanú JZ stenu Stredohrotu. Najskôr však za mostíkom cez potok musíme nájsť nejaké priechodné miesto cez kosodrevinu, čo zas nie je až taká sranda. Po asi pol hodine brodenia sa miestami až takmer nepriechodnou kosodrevinou, sa nám konečne podarilo priblížiť sa ku stene. Našim plánom bola cesta Tatarka- Gibas, no keď vidíme, čím by sme sa mali ešte plahočiť a hlavne aký sme už teraz doškriabaný, vyberáme si alternatívu „B“ a to Poustevnickú (Ľavý pilier)... Pri pohľade do schémy asi nie je čo riešiť. Príjemne vyzerajúce „obtiaže“ nás iba presvedčia, že sme si asi dobre vybrali. Prvá dĺžka bolo celkom pekné polezenie, no v druhej sa to asi začalo. Schéma a aj stará skoba Daníka ťahajú do (vraj) 4+kového kúta. V kútiku je však priveľa trávy a len veľmi slabé možnosti istenia. No a samozrejme načo sú nám skoby do štvorkovej cesty... však áno?!... :D Daník preto traverzuje velice príjemnou platničkou (tak cca V+) a štanduje. Už tu som sa celkom slušne zabavil, keď som sa za ním snažil dostať :) V tretej dĺžke sa nám ukazuje viac smerov, kade by to išlo, no do pukliny bez stupov sa mne moc nechce a preto leziem platňou povedľa (cca VI-), ktorá sa ukázala asi ako najkrajšia dĺžka cesty. V štvrtej dĺžke trochu maturujeme nad smerom, ktorým treba ísť, ale ako je naším dobrým zvykom, aj keď zablúdime, furt sa potom nejak trafíme :) Táto dĺžka je len za IV+, no Daníkovi sa akosi nedarí. Po hodine vysedávania v štande, istenia a skorom rannom vsávaní, sa u mňa prejavuje nedostatok spánku a hlava sem tam padá pod „ťarchou“ ultraľahkej prilby, až kým ma nepreberie čarovná vetička: „Dávaj bacha...“ :) Tá ma preberie a načisto pochopím, až keď za nim naleziem do dosť rozbitého a zatrávneného kúta. V piatej dĺžke už len opatrne pretraverzovať do pravého kúta (ale ide to aj kútom rovno nad štandom, ak by sa tam niekto vybral), nim hore ešte jeden a pol dĺžky lana (cca III+)  a sme na štande s krásnym novým borhákom :) Odtiaľ sa dá na tri dĺžky pohodlne zlaniť naspäť na nástup. Teda pohodlne, kým sa vám laná neseknú, ale nie že by som chcel čerta na stenu maľovať. Ja reku len že občas to, čo sa môže stať, sa aj stane :D Po niečo cez piatich hodinách sme šťastne dole a ak sa nám podarí späť cez kosovku dostať bez ujmy, snáď aj večeru na chate stíhame :)
Večer na chate sa všetci stretávame a ako to už býva dobrým zvykom, tie príhody kým každý porozpráva, čo sa mu za dňa prihodilo, podarilo ba dokonca možno aj nepodarilo, sú vždy také krásne, veselé (aj keď horolezecký humor chápe asi len horolezec) a ťažko sa od dobrej partie odchádza. Ráno nás však čakajú ďalšie zážitky a preto už pred polnocou všetci nesmelo pochrapkávakú a slintajú vankúše ba poniektorí už aj z druhej strany :D
 
Deň druhý: 30.08.
Ostrý štít, Ostrie JZ piliera, V
 
Ostrý štít mňa osobne, svojimi stenami, piliermi, nádhernou pevnou a vodou vymytou skalou, ešte nikdy nesklamal, preto naše kroky vedú v tento nenormálne teplý deň práve sem. Na základe odporúčaní kamarátov sme si vybrali práve JZ pilier. Hneď po príchode pod stenu sa vytešujeme z úžasných tvarov, ktoré vie len sama pani príroda vytvoriť. Hodíme si teda do batôžka pol litra vody (pre dvoch na niekoľko hodín :) ), lekárničku a po jednej tyčinke a ani sa nenazdám a už aj som prilepený vo vaničkách a pomaly stúpam v ústrety vrcholu. Prvá dĺžka (V cca 25 m) začína krásnym popoliezaním v hladkej skale, ktorá sa však dosť zle zaisťuje. Pod nie veľkým previsom je skobka a za ním pekná špárka, kde to už je zas fajn. Schovávam sa za veľký skalný blok, kde je prvý štand (červená skoba + niečo treba aj priložiť). Do druhej (tiež V cca 15 m) nastupuje Daník s dosť rozpačitými pocitmi niekde v oblasti špičiek prstov v lezečkách :) Je to krásna pevná platňa, ktorá je takmer kolmá. V tretej dĺžke (IV cca 40m) by som mal prejsť jemne na ľavú stranu piliera. Ako som však zistil, niektorí máme asi s jemnosťou trochu problém a šibol som to takmer cez Košice :D. Zo štvorky sa razom stáva nepríjemná 5 až 6-ka po machom obrastenej skale a dosť slabými možnosťami istenia. Spučil som sa teda nejak a aj na silu sa mi podarilo vrátiť späť na pilier pod nádherne vyzerajúci kútik, kde som už radšej zaštandoval a mal pri istení aj úžasného spoločníka. Prišiel ma pozrieť motýľ (POZOR. Fakt som bol triezvy!!!), ktorý mi fúkal moje ubolené nohy (len dúfam, že to chudák prežil, bo by mi ho bolo veľmi ľúto :) Štvrtú dĺžku (III+/IV cca 40m) si už Daník len vychutnáva príjemnú expozíciu a oddychové lezenie. Piata dĺžka (V- cca 40m) začala nie ťažkým kútikom, potom už len hore stienkou so skobou asi 7 m a končila príjemným vyklusaním tesne pri hrane pilera. Tu stretávame kamarátov Boca a Peťa z Motykovej cesty a hneď nám je veselšie. Potom ešte asi dve dĺžky (cca po 70-80m) bežeckého terénu (II/III) a už aj sme na vrchole, kde sú ďalší naši kamaráti Mirko, Jarko a Maťo :) Využijeme preto spolupatričnosť horolezca a v spolupráci ich a našich lán sme asi o 20 minút už zlanení pod stenou, kde dopijeme všetku vodu, čo máme a aby nás nešlaktrafil, bežíme sa trochu ku plesu osviežiť.
Večer na chate prebieha veľmi podobne, ako predchádzajúci a v podstate ako každý večer so skvelou partiou ľudí. No. „Ľudí...“ Horolezcov... :D Akurát že sa ku nám pridávajú ešte ďalší naši, ktorý prišli len dnes, priniesli čerstvé zásoby odčervovacích prípravkov a iných pochutín, takže zas je o zábavu postarané :)
 
Deň tretí: 31.08.
Široká veža, Pánska jazda, VI
 
Zopár ľudí v tých teplotách a po prelezení pár ciest už pre bolesti prstov na nohách ani neobuje lezečky a preto nastáva malé prečíslenie. Ku nám sa pridá Peťo Čé a už aj rozmýšľame, že kam teda ráno vyraziť. Tak prečo si nevybrať niečo symbolické? :) Ide sa teda smer Široká na Pánsku jazdu. Široká veža patrí svojou nádhernou južnou stenou taktiež medzi skvosty lezenia a keďže cesty ako Klasika, Motyka, Čerešňový pilier... už máme všetci prelezené a pri návale kobyliek z nášho klubu sú aj tak takmer vždy obsadené, táto cesta nám padne náramne vhod. Aby sme sa nemuseli furt preväzovať, dohodli sme sa, že polovicu potiahne Daník a druhú ja. Prvá dĺžka (IV+ cca 35 m) vedie pekným kútom v pevnej skale, kde si všetci krochkáme. Druhú (IV+ cca 20m) sa Daník rozhodol trochu skrátiť. Pokračuje ešte pár metrov kútom, potom traverz pod puklinu vedúcu k previsu. V tretej dĺžke (VI cca 45 m) je to už celkom slušné lezenie. Všetci sme si mysleli, že kľúčový bude previštek, no bolo práve kúsok pod nim v škáre. Za previsom jemný traverz (vraj za III ale my sme tam nič okolo tej obtiažnosti nenašli, všetko bolo viac) a hore vzdušnou platňou. Teda už sme aj my na štande báli, čo tam hore budeme dorábať, keď Daník začal nad nami fučať :) Ja som teda mal aj na druhom konci bobky :D Pred štvrtou dĺžkou sa už preväzujeme a konečne si idem aj ja zaliezť. Ďalšie dve dĺžky sú však už len príjemným popoliezaním (najprv IV+ potom tak max do III), preto vyzúvame spuchnuté nohy z lezečiek a v topánkach to hore vybehne ešte rýchlejšie. Na vrchole ešte stretneme Peťa s Mirkom a po takmer dvojhodinovom kvasení a čakaní na Jarka s Maťom, keď už sme úplne vyčerpali fľaše s vodou a už sme načali aj studnicu vtipov (teda už nás aj bruchá boleli a od svalovice to teda nebolo) ideme pomaly dole. Do ďalšej cesty sa nám už v tomto pekelnom teple akosi nechce, preto ideme naše úbohé telíčka radšej aspoň trochu ochladiť ku vode.
Pred večerou však ešte všetci pozeráme do steny Širokej a čakáme parťákov. Keďže sa nevracajú a stmieva sa už trochu skôr, vyráža im Viktor s Jarkom, vybavený vodou a čelovkami, naproti a nakoniec ich stihnú ešte za vidna. Všetko teda dopadlo dobre, ba dokonca sa na chate zjavila aj neočakávaná návšteva, ktorá ešte viac prispela ku dobrej nálade,  nuž a smiech a štandardné príhody ešte viac rozprúdili zábavu. Dojeme preto, čo ešte máme, dopijeme zvyšky, ktoré sme si hore vyniesli, poniektorí vydržia hádam aj do polnoci a keď už nie je čo, dolina zrazu stíchne. Treba si predsa ešte trochu pospať, keď že zajtra je možno ešte trochu času, voľačo skúsiť vyliezť.
 
Deň štvrtý: 01.09.
Javorový štít
 
Čas ubehol ako voda. Niektorí odišli a my, čo sme zostali, chceme skúsiť ešte niečo okolo chaty poliezť. Väčšina z partie sa chystá buď do Javoráku alebo na Streleckú vežu. Vietor ráno fičí ako besný a turbína na chate vydáva veľmi zaujímavé zvuky, pripomínajúce skôr štartovanie superbikov niekde na veľkej cene. Dnes sa ku nám pridá Ľudko a vyberáme si cestu platňami na Javoráku. Stúpame teda pomaly pod cestu. Nie je sa kam ponáhľať. V Keleho pilieri už sú dve dvojky. Zakývame im a pokračujeme ešte trochu ďalej na JZ hranu, kde by mala začínať naša cesta. Nástup sme našli takmer ihneď. Vybalíme batohy, naviažeme sa a ide sa na to. Začíname pekným kútikom (III+), ktorý ma vyvedie na trávnatú policu. Nado mnou je pekne vyzerajúca platňa, no keďže som si nie istý, či mi vydá lano, štadujem radšej tu. Ľudko a Daník doliezajú za mnou. Vyberám schému aj nákres a snažíme sa nájsť ďalší postup. Platňa mi však vôbec nepripadá ako trojková a keď skúsim ísť na hranu, hneď ma vietor vráti späť. Tade ja nejdem! Platňa zamachovaná a dosť zlé možnosti istenia. Na hrane vietor, ktorý vyráža dych a tak sa mi zdá, že mi odfúkol aj posledné zostatky morálu. Pozerám dole na chalanov... Nejdem! Poďte buď vy alebo poďme dole. Nakoniec vyhrala možnosť „B“ a zlaníme jednu dĺžku dole. Som z toho trochu smutný, no aj toto sa občas stáva. Pobalíme teda veci a ideme aspoň niečo malé ešte zjesť a vypiť na chatu, kde počkáme chalanov a potom už len tá cesta dole... Ťažko sa odchádza. No snáď zas niekedy... :)  
 
Páni, ja Vám týmto veľmi pekne ďakujem, že ste to zas spáchali (hlavne teda Mirkovi). Viem, koľko trpezlivosti treba na požiadavky vyše dvadsať ľudí :)  Kiež by sa takáto akcia podarila aj častejšie a je asi jedno kde by to bolo. S takouto partiou sa totiž dá ísť snáď všade na svete. Nie je hádam miesta, kde by so skvelými ľuďmi nebolo dobre. Nuž a keď sa ku tomu pridá ešte tá nádherná atmosféra hôr, to už nie je čo riešiť. Z takýchto zážitkov budem ešte dlho žiť a čerpať silu aj v „normálnom“ živote :)  Za mňa teda jedno veľké ĎAKUJEM!!!  :)
Autor : Peťo Padúch

Viac foto: Tu


 
Krátky zoznam vylezených ciest:
 
29.08.:
Stredohrot, Poustevnická (V)- Daník, Peter P
Javorák, Keleho pilier (IV/V)- Mirko K, Jarko, Maťo ; Peťo M, Ivo F
Ostrý štít, Lopata (V)- Peťo B, Maťo M, Lydka
Strelecká veža, Ľavý pilier (IV)- Maťo M, Michal, Duško
Strelecká veža, Pravý pilier (V)- Viktor, Ľudko
Strelecká veža, Páleníček (V+)- Peťo Č, Riško
Široká veža, Čerešňový pilier (V+)- Peťo B, Peťo S, Miňo
Široká veža, Motyka (V)- Paťo B, Miňo
 
30.08.:
Ostrý štít, JZ pilier (V)- Daík, Peter P
Ostrý štít, Lopata (V)- Mirko K, Jarko, Maťo
Ostrý štít, Motyka (IV)- Peťo M, Boco ; Vitor, Ľudko 
Javorák, Kele (IV/V)- Rudo (solo)
Javorák, Prave rebro (IV)- Rudo, Ivo
Široká veža, Čerešňový pilier (V+) + Motyka (V)- Peťo Č, Riško
Malý Ľadový, cesta k slnku (V)- Michal, Duško
 
31.08.:
Široká veža:
Pánska jazda (VI)- Daník, Peťo Č, Peter P
Čerešňový pilier (V+)- Mirko K, Peťo M
Klasika (IV/ V-)- Jarko, Maťo ; Boco, Ivo F ; Maťo M, Michal
Motyka (V)- Maťo M, Michal
Javorák, Septembrová (VI+ (V+/A1))- Rudo, Mirko Č
Javorák, Kele (IV/V)- Viktor, Ľudko
 
01.09.:
 
Strelecká veža, Ľavý pilier (IV)- Mirko K, Jarko, Peťo M
Javorák, Kele (IV/V)- Peťo Č, Riško ; Maťo M, Michal
 

 

Určite som však na niečo a na niekoho zabudol. Ospravedlňujem sa :) Napísané je len to, čo si pamätám alebo mi bolo nahlásené :)